Aktuality

05. 11. 2018

Výstava ZEMPLÍNSKA JEDENÁSTKA

ZEMPLÍNSKA JEDENÁSTKA.  SONDA DO SÚČASNÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA Vernisáž...

Čítaj viac >

04. 11. 2018

VÝSTAVA: TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK VO FOTOGRAFII

TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK vo fotografii. Vernisáž sa uskutočnila 23....

Čítaj viac >

04. 11. 2018

Vladimír Brunton: CO, KDO, KDY, KDE, JAK A PROČ

  Vernisáž výstavy sa uskutočnila v stredu, 10. októbra 2018...

Čítaj viac >

American Joe

V mesiaci august venovala Múzeu Vojtecha Löfflera zbierku korešpondencie, fotografií a dokumentácie pani Claudia Margitay-Balogh, vdova po Josephovi F. Baloghovi.

 

Pán Joseph už v minulosti kontaktoval naše múzeum a zistil, že máme v depozite uloženú bustu s jeho podobizňou z roku 1940, ktorú vytvoril pán Löffler. Spomínal, že mal priateľské vzťahy s pánom Löfflerom a sprevádzal ho počas jeho pobytu v USA v roku 1967. 

 

V súčasnosti sme na základe vyššie spomínaných dokumentov získali presnejšie informácie o živote pána Balogha, jeho vzťahu s pánom Löfflerom a prepojeniach ich umeleckých aktivít. V priebehu 60. rokov spolupracovali s cieľom prezentovania diel pána Löfflera v USA.

 

Joseph F. Balogh pochádzal z USA a bol maďarskej národnosti. V 30. rokoch sa s rodičmi musel presťahovať do Maďarska, študoval na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach a počas štúdia sa spoznal s majstrom Löfflerom, ktorý sa stal jeho mentorom. Prejavoval svoj kresliarsky talent v plagátovej tvorbe a zaujímalo ho aj sochárstvo. Počas voľných večerov navštevoval pána Löfflera v jeho ateliéri, kde sa naučil základy modelovania.

 

Ako sme sa z jeho autobiografie dozvedeli, vojnové roky prežil pán Balogh v Košiciach, neskôr v Budapešti počas štúdia medicíny, ktorú čoskoro vymenil za štúdium sochárstva na Fakulte umení Kráľovskej akadémie. S cieľom vyhnúť sa problémom súvisiacich s vojnovými udalosťami v Maďarsku sa spolu s jeho rodinou vzdali amerického občianstva a dostali maďarské občianstvo. Na základe toho musel Joseph nastúpiť do maďarskej armády. Kvôli jeho americkému pôvodu však bol nedôveryhodným, dostal sa do väzenia, odkiaľ ušiel a ukrýval sa. Neskôr po skončení vojny sa oženil, narodila sa mu dcéra a pracoval ako žurnalista pre kultúrne magazíny, ktoré však v päťdesiatych rokoch museli odolávať tendenciám komunistickej ideológie Maďarska.

 

Po smrti manželky v roku 1964 sa spolu s dcérou rozhodol emigrovať z Maďarska do svojej rodnej krajiny. Dostal sa do Londýna, odkiaľ chcel získať naspäť svoje americké občianstvo. Celé dva roky hľadal riešenie, ako sa legálne dostať do svojho rodiska. Hrozilo mu, že bude deportovaný naspäť do Maďarska, no až pomocou známych londýnskych novinárov, ktorí svojimi článkami upozornili na jeho prípad, sa mu to podarilo.  V roku 1966 získal americký pas a presťahoval sa do USA, no bez dcéry, ktorá zostala žiť v Londýne.

 

Vrátil sa do rodného mesta Bridgeport v štáte Connecticut. Po novom začiatku si založil grafické štúdio, v ktorom sa venoval plagátovej tvorbe pre marketingové spoločnosti. Keďže v meste bola mnohočlenná komunita občanov maďarskej národnosti, pán Balogh sa stal aktívnym členom Maďarsko-Panónskeho spolku, ktorého cieľom bolo zachovávať maďarské kultúrne tradície a vzdelávať mladých ľudí v maďarskom jazyku, aby mali kontakt so svojimi maďarskými koreňmi. Tam spoznal mladú učiteľku Claudiu, ktorú si vzal za manželku v roku 1974 a spolu začali vydávať časopis Magyar News, ktorý sa postupne rozšíril do tridsiatich dvoch štátov USA.

 

Pán Balogh, ako vedúci maďarského spolku zabezpečil, aby diela majstra Löfflera predovšetkým s tematikou maďarskej histórie (Napríklad 22 portrétov maďarských kráľov Uhorska, či jeho numizmatické práce) boli známe v maďarskej komunite v USA. Z obsahu ich korešpondencie sme získali informácie o radách pána Löfflera ohľadom umeleckého priemyslu a vtedajších podmienkach prezentácie a predaja umeleckých diel.

 

Ďakujeme za možnosť získať nové informácie o aktivitách pána Löfflera a o pozoruhodnom životnom príbehu Josepha F. Balogha. Jeho autobiografia sa môže stať vhodným prameňom pri výskume regionálnych dejín, dejín každodennosti či totalitných režimov. 

Späť na zoznam článkov

©2018 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET