Aktuality

05. 11. 2018

Výstava ZEMPLÍNSKA JEDENÁSTKA

ZEMPLÍNSKA JEDENÁSTKA.  SONDA DO SÚČASNÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA Vernisáž...

Čítaj viac >

04. 11. 2018

VÝSTAVA: TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK VO FOTOGRAFII

TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK vo fotografii. Vernisáž sa uskutočnila 23....

Čítaj viac >

04. 11. 2018

Vladimír Brunton: CO, KDO, KDY, KDE, JAK A PROČ

  Vernisáž výstavy sa uskutočnila v stredu, 10. októbra 2018...

Čítaj viac >

Juraj Bartusz oslavuje v týchto dňoch jubileum

Gratulujeme neúnavnému a stále inšpirujúcemu umelcovi!

Juraj Bartusz oslavuje 85 rokov!

Múzeum Vojtecha Löfflera

Želáme všetko najlepšie!

 

Pán profesor pôsobí na Fakulte umení TUKE, kde svojou pracovitosťou a životným entuziazmom motivuje mnoho študentov k poctivej umeleckej tvorbe.

 

Sochár a intermediálny umelec Juraj Bartusz (1933) je jeden z najsilnejších predstaviteľov staršej generácie, je to autor, ktorého dielo patrí medzi vrcholy dejín slovenského výtvarného umenia, pričom presahuje čisto slovenský kontext. Sochárske práce Juraja Bartusza sú pevnou súčasťou kanónu slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bartuszov umelecký prínos je dnes už nespochybniteľný, stal sa predmetom výskumu mnohých autorít kunsthistorickej obce. Jeho umelecká produkcia má už jasne vytýčené interpretačné mantinely, je zmapovaná a kunsthistoricky kategorizovaná.

Juraj Bartusz vstúpil na slovenskú umeleckú scénu už koncom 60. rokov 20. storočia ako konštruktivista, predstaviteľ minimalizmu a člen Klubu konkretistov. V priebehu druhej polovice 20. storočia jeho umelecké ťaženie prechádzalo rôznymi modifikáciami, ktoré odzrkadľovali jeho identitu výskumníka a hľadača. Bartuszovi sa podarilo suverénne pohybovať medzi častokrát protikladnými umeleckými tendenciami: od chladnej racionality konštruktivizmu k energickej iracionalite abstraktného expresionizmu; od dematerializovaných diel k technologicky a remeselne náročným sochárskym monumentálnym realizáciám vo verejnom priestore, od performatívnych prác k statickým; od administratívnej estetiky konceptualizmu k divokej transavantgarde. Balansovanie bolo v jeho sochárskej aktivite zreteľné aj v intenzite či pôsobnosti jeho umeleckého výrazu: dynamickosť strieda konteplatívnosť, industriálnosť obmieňa sakrálnosť, organickosť zas anorganickosť. Rovnako tak časová orientácia spracovávaných tém je len veľmi ťažko redukovateľná: prítomnosť, budúcnosť (Kozmonauti [1969 – 1974]), minulosť (Cestou [1997][spolupráca s I. Németh]). Je však nutné dodať, že rôznorodé polohy a opozitné póly boli mnohokrát v jeho produkcii syntetizované: racionalita akoby „vrstvila“ iracionalitu.

Späť na zoznam článkov

©2018 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET