Aktuality

21. 05. 2019

Pozvánka na koncert

Vystúpia traja skvelí violončelisti. Vstupné: 2 eurá - s možnosťou...

Čítaj viac >

18. 05. 2019

V nedeľu máme zatvorené

Keďže sme v sobotu pilne pracovali v rámci Noci múzeí a galérií,...

Čítaj viac >

14. 05. 2019

Noc múzeí a galérií 2019

Srdečne Vás pozývame :-) Program Noci múzeí a galérií bude...

Čítaj viac >

Tri krajiny - Denisa Dováľová, Leonard Lelák, Monika Vrancová

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Tri krajiny

Denisa Dováľová, Leonard Lelák, Monika Vrancová

 

Výstava „Tri krajiny“, predstavuje aktuálne podoby výtvarnej tvorby mladej trojice autorov, Denisy Dováľovej, Leonarda Leláka a Moniky Vrancovej. Zároveň je sondou do súčasnej podoby jednej z najfrekventovanejších tém dejín umenia, v minulosti stvárňovanej predovšetkým v maľbe. Pri letmom pohľade iba na slovenskú maliarsku scénu, ostatných rokov a v súčasnosti, v nej nachádzame zintenzívňujúce sa reflexie meniacich sa hodnôt v spoločnosti. Výraz diel, význam a poňatie témy krajina sa oproti minulosti značne zmenil a už nepredstavuje krajinu „romantických, malebných lesných zákutí, plných kypiacej zelene“. Autori ako Erik Šille či Slavomír Durkaj sporadicky komponujú krajinné scenérie pre vyslovenie kritického názoru na páčivé spoločensko-politické témy. Rastislav Podoba v prácach ako Sawdust, 2018, kriticky reaguje na súčasný stav v lesnom hospodárstve. Premeny v žánri slovenskej krajiny predstavila už v roku 2014 výstava Dve krajiny, obraz Slovenska, 19. storočie x súčasnosť, v Slovenskej národnej galérii. Súčasťou výberu nebolo iba médium maľby, ale napríklad aj fotografia (Michal Kern, Záznamy akcií v Suchej jaskyni, 1991), alebo iné média (Svätopluk Mikyta, Antikryštály, 2004–2013). Výstava „Tri krajiny“ sa nesnaží nadviazať alebo dopĺňať výber realizovaný pre spomínanú výstavu, ale reaguje na súčasný stav a povedomie o potrebe zmeny v zmýšľaní o krajine.

 

Predmetná téma je aktuálna a veľmi frekventovaná, v posledných dňoch hlavne v spojitosti s nekontrolovanou ťažbou dreva (nielen na Slovensku), rapídnym úbytkom lesných biotopov a výrazným zvyšovaním teplôt ovzdušia v mestskom prostredí a to aj vplyvom neúmerného úbytku zelených plôch v husto zastavaných aglomeráciách.

 

Vybraná trojica mladých autorov, však nepracuje s primárne kritickým pohľadom, ale na základe poznaného reálneho stavu vytvára príbehy, inscenuje fiktívnu, alebo predpovedá možnú, budúcu podobu krajiny a života v nej. Ich práca tak má skôr naratívny charakter.

 

V maľbách Mgr. art. Denisy Dováľovej (1991, Lučenec), absolventky Technickej univerzity v Košiciach, ateliéru súčasného obrazu doc. Adama Szentpéteryho, nachádzame konotácie s konštruktivizmom či geometrickou abstrakciou, ale aj expresívnym maliarskym gestom. Svoje krajiny mestského typu, plné veľkej architektúry, ťažkého priemyslu a strojov, postupne zbavuje bezútešnosti a štylizuje ich do akýchsi farebných geometrických detských ihrísk. Ľudskú aktivitu, v jej prípade bezhlavú urbanizáciu, produkujúcu malometrážne obytné priestory, so súbežným hromadením motorových prepravných prostriedkov, stvárňuje v protiklade s realitou a jej následkami, ako nevinnú detskú hru.

 

Leonard Lelák (1995, Prešov), študent Ateliéru slobodnej kreativity 3D, Fakulty umení TU v Košiciach (2013), stvárňuje krajiny v priestore, stávajúce sa farebnou skrumážou priestorových foriem, síce organických, no vyprodukovaných umelo, človekom. Kladie tu do vedľa seba princíp kolobehu života v prírode, kde dochádza k prirodzenej obnove a výmene odumretých buniek za nové a teda vzniku nového života na mieste starého, a krátky, odpad produkujúci život predmetov stvorených človekom. Vytvára tak nové, fiktívne, hybridné formy života, tvorené súčasne prírodnými i umelými elementmi.

 

Temné, imaginatívne a abstrahujúce krajiny Mgr. art. Moniky Vrancovej (1985, Košice) absolventky Fakulty umení TU v Košiciach (2012, prof. R. Sikora, prof. P. Rónai), sú formálne očistené od estetiky krajinných idýl a stvárnení panenskej prírody. Pokračuje v nich redukcií vrstiev obrazu „temného lesa“, a prostredníctvom neustále sa opakujúceho motívu štylizovanej ľudskej lebky znova otvára tému „Memento mori“ (pamätaj na smrť), tentokrát v ekologickom kontexte možného definitívneho ukončenia existencie človeka. Vytvára tak krajinu, kde je lebka už jedinou pripomienkou niekdajšej existencie človeka.

 

Kurátor výstavy: Mgr. Michal Štofa

 

 

 

 

Späť na zoznam článkov

©2019 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET