Aktuality

15. 11. 2019

VÝSTAVA: Žiara zhasnutého neónu

Vernisáž výstavy sa uskutočnila 14. 11. 2019 o 17:30 hod.

Čítaj viac >

14. 11. 2019

Deň boja za slobodu a demokraciu - otváracie hodiny

  Oznamujeme návštevníkom, že dňa 17. novembra 2019 bude...

Čítaj viac >

ROTÁCIE ŠEPOTU MÚZ. SÚČASNÉ A HISTORICKÉ STARÉ MESTO KOŠICE NA FOTOGRAFIÁCH

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

 

Trvanie výstavy: 30. apríla - 08. septembra 2019

Výstava priblíži ako sa z objektu vojenského využitia – z Rotundy - stalo v roku 1909 stredisko umeleckých ateliérov, ako sa v budove s kruhovým pôdorysom dokázalo presadiť známe heslo „múzy pracujú v tichosti“. Podstatou výstavy bude predstavenie osobností, ktoré stáli za zrodom tzv. Domu umelcov. Vystavené budú umelecké práce Elemíra Halásza-Hradila a Ľudovíta Csordáka. Predstavená bude pokračujúca línia umeleckých aktivít spájajúcich sa na tomto mieste „zasvätenom umeniu“, ktorá trvá dodnes, keďže objekt využíva Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach. 

 

Výstava fotografií bude zase prezentovať mestskú časť Košice Staré Mesto ako historickú mestskú pamiatkovú zónu s presahom do súčasnosti. Pripomenie, ako sa mestská časť vyvíjala, menila a aká je v súčasnosti. Na výstave budú veľkoplošné fotografie od Alexandra a Stanislava Jirouška.

Autori projektu: Zuzana Tegdová, Mgr. Milena Gašajová

Vernisáž dvojvýstavy sa uskutočnila: 30. apríla 2019 o 17.00 hod.

 

Výstava je podporená z prostriedkov ŠD Ministerstva dopravy a výstavby SR, získaných prostredníctvom organizácie Visit Košice.

 

 

TLAČOVÁ SPRÁVA K VÝSTAVE: Rotácie šepotu múz

 

Aktuálna výstava v Múzeu Vojtecha Löfflera vyzdvihuje význam kultúrnej pamiatky v centre Košíc, ktorá si zaslúži pozornosť a starostlivosť verejnosti. Približuje ako sa z objektu vojenského využitia - z Rotundy - stalo stredisko umeleckých aktivít ateliérov, ako sa v budove dokázalo presadiť známe heslo „múzy pracujú v tichosti“. Podstatou výstavy je predstavenie osobností, ktoré stáli za zrodom tzv. Domu umelcov, v rámci nej môžete obdivovať diela Elemíra Halásza-Hradila a Ľudovíta Csordáka. Predstavená je pokračujúca línia aktivít spájajúcich sa na tomto mieste zasvätenom umeniu, ktorá trvá dodnes.

V mnohých kultúrach sú budovy s kruhovým pôdorysom špecifickými miestami, ktoré sa využívajú na umelecké či vzdelávacie účely. Z architektonického hľadiska sa priestor rotúnd charakterizuje ako vhodný na kreatívne práce, pretože v človeku vyvoláva pocit väčšej slobody a evokuje nekonečné možnosti pohybu myšlienok. Podľa tejto charakteristiky v košickej rotunde mohli myšlienky maliarov – šepot ich múz, ako sa hovorí, rotovať vo veľkom priestore.

Zaujímavá stavba tvaru rotundy na Zbrojničnej ulici v Košiciach bola postavená približne po roku 1400 ako suchý mlyn, ktorý slúžil na výrobu pušného prachu drveného konskou silou. Neskôr slúžila budova ako sklad vojenských uniforiem. Po obvode mala iba malé vetracie okná a zdanlivo pripomínala baštu mestského opevnenia, čo sa aj chybne dlhé roky tradovalo. V dôsledku toho, že budova slúžila iba ako sklad, začínala koncom 19. storočia chátrať. Naskytla sa otázka, čo sa bude s budovou diať ďalej.

Zo skladu ateliér

Myšlienku adaptácie budovy na ateliéry, ktoré by umelci mohli využívať nielen pre svoju tvorbu, ale organizovali by sa tam aj výstavy a vzdelávali by sa tam mladí umelci, rozvinulo vedenie mesta Košice s cieľom kultivovania spoločnosti. Iniciatívou umelcov Elemíra Halásza-Hradila a Ľudovíta Csordáka sa v máji roku 1908 na mestskom zastupiteľstve podarilo tieto plány presadiť. Obaja maliari – Halász-Hradil a Csordák -  mali v budove vyhradené samostatné miestnosti pre ateliéry, v ktorých tvorili do konca života. Ich vzťah sa prejavil i v maľbe spoločných krajinárskych motívov, v ktorých sa vyrovnávali s problematikou luminizmu. Jedným z prostriedkov na povzbudenie záujmu o výtvarné umenie sa pre nich stala dobročinnosť, príjem z organizovaných výstavy venovali v prospech Ligy na ochranu detí.

Vzdelávanie mladých umelcov

Prísľub, ktorý obidvaja umelci pri zakladaní ateliéru dali mestu dodržiavali intenzívnejšie v tridsiatych rokoch 20. storočia. Csordák vyučoval maľovanie krajiniek a žánrových obrazov a Halász-Hradil predovšetkým portrétovanie. Ich ateliéry boli istým druhom doplnkového štúdia popri akadémií, pretože prichádzajúci umelci z  inštitúcií chceli poznať cez umeleckú tvorbu viac ako stagnujúci akademizmus. Zo žiakov Halásza-Hradila sú na výstave prezentované práce Jána Grotkovského a Jozefa Fabiniho, v ktorých je možné postrehnúť značne ovplyvnenú tvorbu, ale aj ich ďalší umelecký posun. Ako protiklad a príklad tvorby žiakov Ľudovíta Csordáka sú vystavené diela Imricha Oravca s pôvabným insitným variantom ľudového žánru.

Objekt s vlastnou kultúrnou pamäťou

Po roku 1948 sa Rotunda využívala na účely umeleckej činnosti v oveľa menšej miere, no ateliéry tu mali Jozef Fabini, Július Bukovinský a Ernest Zmeták, v päťdesiatych rokoch mal v budove svoj prvý ateliér sochár Ján Mathé. V septembri roku 1962 bola budova pridelená Slovenskému fondu výtvarných umení, zriadili sa grafické dielne a ateliéry využívali Juraj a Mária Bartuszovci, neskôr maliar Jozef Kornucik. Budova rotundy bola prezentovaná ako dôležitá súčasť architektonického dedičstva mesta, ako pripomienka bohatej histórie výtvarného života Košíc. Túto skutočnosť zvýraznilo nainštalovanie bronzovej pamätnej tabule s bustami umelcov Elemíra Halásza-Hradila a Ľudovíta Csordáka, ktorú zhotovil Vojtech Löffler v roku 1970. Od roku 1990 využíva priestory objektu Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach na interaktívnu výučbu umeleckých predmetov, usporiadanie výtvarných kurzov pre verejnosť a výstav.

 

Kultivovanie spoločnosti a zvyšovanie záujmu verejnosti o rôzne druhy umenia, nielen výtvarného života, patria medzi samozrejmé a základné ciele pri formovaní vyspelých spoločností. V dnešnej modernej dobe by kultúra a umenie nemali zápasiť o priazeň vedenia miest či politických reprezentácií pri snahách o dodržiavanie týchto zásad. V súčasnosti sa v Košiciach a špeciálne v mestskej časti Košice Staré Mesto prejavujú dôležité tendencie vytvárania nástrojov pre koncepčné riešenia ochrany historickej architektúry centra mesta. Zostáva dúfať, že sa tieto zámery presadia správne a efektívne, aby mesto Košice malo status úspešného európskeho mesta.

ZUZANA TEGDOVÁ

Späť na zoznam článkov

©2019 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET