Aktuality

21. 10. 2020

Zapojte sa do výtvarnej súťaže MČ Košice - Staré Mesto

    Deti, dospelí, začiatočníci aj pokročilí, všetci...

Čítaj viac >

15. 10. 2020

Oznam: Zmena programu - AKTUALIZÁCIA

Múzeum Vojtecha Löfflera oznamuje svojim priaznivcom, že vzhľadom na...

Čítaj viac >

12. 10. 2020

Plató Creative Clash - REDEFINITION

  Plató Creative Clash - REDEFINITION Sprístupnenie výstavy:...

Čítaj viac >

DIGITÁLNA PREHLIADKA MÚZEA

 

Ľudovít Feld (1904-1991)

 

Autoportrét, okolo 1940, uhoľ, papier

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Portrét ženy, 1932, uhoľ, papier

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Portrét Augustíny Löfflerovej. 1936, olej, plátno

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Portrét Vojtecha Löfflera, 1944, hnedý uhoľ, papier

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Portrét Emílie Löfflerovej. 1944, rudka, papier

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Portrét muža, 1984, uhoľ, papier

Múzeum Vojtecha Löfflera

 

Milí obdivovatelia umenia,

v ďalšej digitálnej “prechádzke“ po Múzeu Vojtecha Löfflera si predstavíme výtvarnú osobnosť, ktorá sa nezmazateľne vpísala do povedomia mesta a jeho obyvateľov – excelentného kresliara, grafika, pedagóga, človeka s veľkým srdcom a pohnutým osudom – Ľudovíta Felda.

Narodil sa 19. marca 1904 v Košiciach v mnohodetnej židovskej rodine. Rodičia Ľudovíta Felda, pochádzajúci z Potisia, pracovali ako robotníci v Košiciach a mali osem detí. Všetky sa vyvíjali normálne, iba malý Lajos prestal v ôsmich rokoch rásť. Jeho diagnóza znela hypofyzárne trpaslíctvo. O čo viac mu však tento hendikep spôsoboval útrap a výsmechu, o to viac rozvíjal svoj výtvarný talent. Po prvých výtvarných pokusoch na vyššej reálke navštevoval kresliarsko-grafickú školu Eugena Króna. V rokoch 1925-1933 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. V roku 1933 po návrate do Košíc sa stal členom Kazinczyho spoločnosti a hneď sa predstavil spoločnou výstavou s Alžbetou Groszovou a Imrichom Oravcom. Ako vyštudovaný a vyprofilovaný umelec v roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu, ktorou prešlo niekoľko známych výtvarníkov Košíc.

V roku 1944 bol spolu s rodičmi a súrodencami deportovaný do koncentračného tábora v Auschwitz-Birkenau (Osvienčim). Z celej rodiny prežil iba on a jeho súrodenci Ignác a Frída. Nebyť Feldovho výrazného kresliarskeho talentu, neprežil by ani on. Priamo na príkaz neslávne známeho Dr. Mengeleho mal Ľudovít Feld portrétovať osobité typy zajatcov, ktorí mali telesný, alebo mentálny hendikep, a ktorí museli podstupovať neľudské pokusy. V roku 1949 sa po pár rokoch strávených v Bratislave vrátil do Košíc. Ďalej kreslil, tvoril grafiky, absolvoval množstvo kolektívnych výstav, naďalej učil a viedol rôzne kurzy. Feld vynikal v krajinných scenériách, pracovných motívoch z tovární a polí, za srdce ale možno najväčšmi chytia jeho vycibrené portréty. Neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, venoval stále väčšiu pozornosť košickým zákutiam a zachytával odchádzajúcu krásu starých uličiek a dvorov.

Napriek faktu, že nikdy nepodľahol vábeniu moderny, či avantgardy, sa svojou kresliarskou i grafickou precíznosťou zaradil nielen medzi najvýznamnejších košických, ale aj slovenských umelcov.

Predstavme si niekoľko diel zo zbierkového fondu Múzea Vojtecha Löfflera, ktorých autorom je Ľudovít Feld. Sugestívny autoportrét z obdobia okolo roku 1940 nám dáva nahliadnuť do mysle a duše umelca. Uprený pohľad na ustaranej tvári, ktorá akoby tušila blížiace sa utrpenie miliónov ľudí. Bez pochyby cítil narastajúci antisemitizmus a svoj strach sa snaží ukryť po kapucňu baníckeho, alebo zlievačského plášťa. Zároveň je to čiernohumorná narážka na svoj hendikep, kde sa akoby štylizuje do podoby permoníka, dobrého ducha baníkov, čo nás privádza k Feldovmu celoživotnému postoju, v ktorom napriek všetkému zlému, čo v živote prežil, stále veril v človeka a v schopnosť dobra v srdci zvíťaziť nad temnou stránkou ľudskej duše.

Najstarší portrét od Ľ. Felda v zbierke nášho múzea – Portrét ženy, je kresba uhľom z roku 1932. Zručne a realisticky zobrazená tvár a ruka portrétovanej dáva tušiť vyzretú kresliarku osobnosť. Feld, v tom čase ešte študujúci na budapeštianskej Akadémii, upriamuje náš pohľad na oči mladej ženy, ktorá takmer manieristicky otáča trupom a dvíha ruku k hrudi. Práve na kresbe ruky badáme Feldovo majstrovstvo v zobrazovaní ľudského tela a jeho istotu v kresbe, pričom umiestnenie svojho modelu pred dekoratívne pozadie sa dá chápať ako ústupok požiadavke okolia.

Trochu atypicky, popri kresliarskej výnimočnosti Felda, vyniká Portrét Augustíny Löfflerovej, matky Vojtecha Löfflera z roku 1936. Jedná sa o olejomaľbu na plátne, ktorá vznikla krátko po ukončení štúdií v Budapešti. Komorne ladená maľba nám na pozadí neurčitej oblohy predstavuje ženu – matku v zrelom veku, dívajúcu sa priamo na diváka. V tvári sa jej zračí životná skúsenosť, jej mierne melancholický výraz vyvažuje dôstojné držanie tela, prezrádzajúce hrdú osobnosť. Portrét čerpajúci z tradície uhorského / maďarského akademického portrétu v tmavých šatách s výraznou mašľou na krku, dopĺňa červený záves.

Kresba hnedým uhľom z roku 1944 znázorňuje Vojtecha Löfflera so sochárskou špachtľou, čoby atribútom umelca - sochára. Kompozíciu dopĺňa v pozadí umiestnená plastika. Oboch umelcov spájalo dlhoročné priateľstvo, boli spolužiakmi a počas života niekoľkokrát vystavovali spoločne. Bol to práve Vojtech Löffler, ktorý poskytol Feldovi bývanie a ateliér v dome na Kmeťovej ulici po tom, ako sa vrátil do Košíc. Prezentovaný portrét vznikol ešte pred odvlečením košického židovského obyvateľstva do táborov smrti a predstavuje nám Vojtecha Löfflera ako etablovaného sochára, zameraného na figurálnu a portrétnu tvorbu, pričom Feld upriamuje našu pozornosť jednak na tvár portrétovaného, ale aj na ruku so spomínanou špachtľou.

V tom istom roku vzniká aj Portrét Emílie Löfflerovej, na ktorom opäť môžeme obdivovať istú kresbu paží, rúk a tváre. Feld zámerne potláča detaily šatstva, čo má za efekt upriamenie pozornosti na jeho najsilnejšiu kresliarsku stránku, pričom zobrazenú necháva hľadieť na diváka.

V roku 1984 vznikla posledná prezentovaná podobizeň, tentokrát en face. Jedná sa o Portrét muža, kresba vytvorená starnúcou, ale stále istou rukou umelca s charakteristickou istotou vo vykreslení tváre a tieňovaní.

Ľudovít Feld, postavou malý, ale srdcom a významom veľký Košičan, ktorého meno nesie parčík pri krytej plavárni, odišiel z tohto sveta 18. mája 1991.

Späť na zoznam článkov

©2020 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET