Aktuality

30. 03. 2020

DIGITÁLNA PREHLIADKA MÚZEA

Na Bankove, olej, plátno, 1933 Július Jakoby (1903-1985)     Milí...

Čítaj viac >

30. 03. 2020

LÖFFLEROV TVORIVÝ ATELIÉR - U VÁS DOMA

LÖFFLEROV TVORIVÝ ATELIÉR - U VÁS DOMA  Pri prvej tvorivej úlohe...

Čítaj viac >

27. 03. 2020

LÖFFLEROV TVORIVÝ ATELIÉR - U VÁS DOMA

LÖFFLEROV TVORIVÝ ATELIÉR - U VÁS DOMA    Dnes sme si pre vás...

Čítaj viac >

Prebiehajúce výstavy

VICTOR VASARELY A JEHO ODOZVA V DIELACH VYBRANÝCH SLOVENSKÝCH VÝTVARNÍKOV

 

Múzeum Vojtecha Löfflera

Výstava diel Victora Vasarelyho (1906 – 1997) predstavuje výtvarníka, ktorý výrazne zasiahol do vývoja moderného povojnového umenia a stal sa priekopníkom OP-ARTU, čím obohatil výtvarné umenie o pohyb, priestor a čas. Ponúkne vyše 60 grafických listov, akvarelov a objektov a pôjde o prierez diela z rokov 1940 až 1990.

Súčasťou je i výstava šiestich výtvarníkov inšpirovaných Vasarelym (O. Dubay, E. Antal, P. Lehocký, V. Vajs, M. Drugda a A. Szentpétery).

 

Kurátor výstavy: Viktor Jasaň

Trvanie výstavy: 30. január 2020 - 10. máj 2020

 

Vstupné: 3 eurá

Žiaci ZŠ, študenti SŠ a VŠ (ISIC, ITIC) a seniori: 1 euro

Bezplatný vstup majú deti do 6 rokov, ZŤP, držitelia preukazu ICOM, držitelia preukazu člena Rady galérií Slovenska



Tlačová správa

V Múzeu Vojtecha Löfflera vystavujú velikána OP-ARTU Vasarelyho

 

Vyše 70 diel fenomenálneho Victora Vasarelyho zo súkromnej zbierky a množstvo obrazov šiestich slovenských umelcov, ktorých OP-ART ovplyvnil, zaplavilo v týchto dňoch obe podlažia Múzea Vojtecha Löfflera. Návštevník tak získa komplexný pohľad na obľúbený umelecký smer.

Vasarely výrazne zasiahol do vývoja moderného povojnového umenia a výtvarný prejav obohatil o pohyb, priestor a čas. Svojou tvorbou sa zaradil medzi svetovú elitu a jednoznačne patrí ku kľúčovým a najkreatívnejším predstaviteľom op-artu na svete. V jeho mriežkových dielach vznikajú rôzne variácie geometrických foriem, ktoré vytvárajú dojem kolísavého pohybu. Aktuálna výstava prezentuje na prízemí múzea sedem desiatok grafických listov a akvarelov ako prierez tvorby umelca z rokov 1940 až 1990.

Rodina z Košíc

Výnimočnosť expozície spočíva aj v tom, že exponáty pochádzajú zo súkromnej zbierky, ktorá bola vybudovaná s cieľom vytvoriť k osobe umelca výnimočný vzťah a obdiv.

„Výstava je založená na príbehu rodiny, ktorá mala blízky vzťah s Victorom Vasarelym. Vasarelyho rovesník, ktorý žil v Košiciach, si s umelcom písal a Vasarely mal cez neho kontakt s Rakúsko-Uhorskom, teda s prostredím, v ktorom sa narodil. Členovia ďalšej generácie tejto košickej rodiny už mali možnosť prejsť všetky múzeá, kde Vasarely vystavoval a ich vzťah k umeniu tohto umelca sa ešte prehĺbil,“ skonštatoval kurátor Viktor Jasaň na margo rodiny, ktorá diela na výstavu zapožičala.

Op-art na Slovensku

Druhá časť výstavy prezentuje stopu diela Victora Vasarelyho v dielach vybraných slovenských umelcov a upozorní návštevníkov na osobnosti, ktoré sa dielom Vasarelyho inšpirovali, rozvíjali jeho filozofiu a svojou tvorbou dosiahli originálny prejav v grafike, kresbe, maľbe i dizajne. Klasickým príkladom inšpirácie op-artom je tak tvorba O. Dubaya, no verejnosť objaví i geometrickú tvorbu E. Antala, P. Lehockého, V. Vajsa, M. Drugdu a A. Szentpéteryho.

„Vybral som si týchto umelcov zámerne, hoci na prvý pohľad nejde o op-artistov. Ide však o výtvarníkov, ktorí v duchu op-artu rozmýšľali, vytýčili si také malé životné programy, ktoré aj naplnili a viac-menej posilnili duch op-artu aj v podmienkach strednej Európy,“ dodal kurátor.

 

Pár slov o vystavujúcich autoroch

VICTOR VASARELY

(vlastným menom Vásárhelyi Győző)

Svetoznámy umelec, ktorého meno je neodmysliteľne späté s op-artom a kinetickým umením, sa narodil 9. apríla 1906 v maďarskom meste Pécs. Detstvo prežil v Budapešti a Piešťanoch (1912-1918), kde jeho otec pracoval. Matka pochádzala z Trnavy. Je dosť pravdepodobné, že v tom čase rozumel po slovensky. V roku 1928 nastúpil na grafickú školu Sándora Bortnyika, ktorú nazývali „budapeštiansky Bauhaus“. Tam sa oboznámil s tvorbou ruských konštruktivistov. O dva roky sa presťahoval do Paríža, kde pracoval ako reklamný grafik a okrem iného vytvoril logo pre automobilku Renault. Veľký význam pre umelca mal dlhodobý priateľský vzťah s Galériou Denise René, kde často vystavoval svoje nové diela. V roku 1955 vydal Žltý manifest, v ktorom obhajoval význam optickej ilúzie v umení, a umenie tu definoval ako multiplikačnú sériovú produkciu presahujúcu všetky oblasti života. Približne o desať rokov neskôr založil svoju fabriku na produkciu umenia s názvom Factory Andy Warhol v New Yorku. Výsledky svojho výskumu v oblasti optiky, ktoré okamžite aplikoval do svojich geometrických abstrakcií, si dal patentovať. V tomto období vznikli aj jeho prvé kinetické obrazy. O živote a tvorbe Victora Vasarelyho vyšlo mnoho kníh, katalógov a odborných štúdií, ktoré hodnotia jeho bohatú a rozmanitú tvorbu. Prvé múzeum venované jeho dielu bolo otvorené v obci Gordes v Provence, kde vystavili okolo 500 prác. V roku 1976 vznikla Nadácia Victora Vasarelyho v Aix-en-Provence. Budovu nadácie a zároveň múzea špeciálne navrhol autor. Expozíciu slávnostne otvoril francúzsky prezident Georges Pompidou. Hneď nato vzniklo múzeum v rodinnom Pécsi v Maďarsku a neskôr v roku 1987 (keď zomrel Andy Warhol) otvorili Vasarelyho múzeum v Zichyho paláci v Budapešti. Umelec získal čestné občianstvo New Yorku, stal sa rytierom Rádu čestnej légie Francúzska a získal mnoho ďalších ocenení v oblasti umenia. Pre našu výstavu je potrebné pripomenúť meno Jean-Pierre Vasarely (1934-2002), jeho syna, ktorý používal umelecké meno Yvaral a bol v odbore kinetického umenia a op-artu známym umelcom. Často spolupracoval s otcom a vytvoril niekoľko jeho portrétov. Treba pripomenúť, že k osobným priateľom Victora Vasarlyho patril aj významný slovenský umelec Milan Dobeš (1929), ktorý sa s Vasarelym niekoľkokrát osobne stretol pri organizovaní významných svetových výstav op-artu. Na záver chceme zdôrazniť, že vystavené umelecké diela Victora Vasarelyho pochádzajú zo zbierky košickej rodiny, ktorá bola dlhodobo v písomnom styku s umelcom, obdivovala jeho tvorbu, sledovala jeho životné osudy a nasledujúca generácia spomínanej rodiny navštívila jeho múzeá, výstavy a miesta pôsobenia, aby čo najlepšie pochopila význam jeho umeleckého snaženia i samotný život jednej z popredných osobností moderného umenia 20. storočia. Victor Vasarely zomrel ráno 16. marca 1997 v Paríži.

 

EDUARD ANTAL

Na výstave Eduarda Antala a jeho manželky Elvíry koncom roku 2019 v Bratislave bolo jednoznačne vidieť, ako sa rýchlo vo svojej tvorbe zbavil konkrétnej predmetnosti a celoživotne zakončil v abstrakcii. Hneď v úvode založenia Klubu konkretistov sa pripojil k československému hnutiu konkretistov a stotožnil sa s ich umeleckými cieľmi i so spoločným vyjadrovacím jazykom, ktorý už nikdy neopustil. Výsledkom jeho experimentálnej cesty sú cykly bielych obrazov, grafických listov i kresieb, ktoré evokujú podobu egyptských nízkych reliéfov s dokonalou obrysovou líniou. Farebnosť, až na niektoré realizácie v architektúre, sa postupne vytratila z jeho tvorby. Estetika bieleho motívu na bielej ploche sa v tvorbe autora stala celoživotným umeleckým programom. Jeho Kompozície, Rotácie, Priestorové variácie, Pohyby... majú základ v hladkej rovine, do ktorej komponoval s geometrickou presnosťou štvorec, kruh, špirálu, čiaru, rovnobežky, kríženie čiar v pravom uhle... . Pre ideologickú nepriazeň voči abstraktnému umeniu bolo dielo Eduarda Antala na verejnosti obmedzené. Jeho účasť na prítomnej výstave môžeme považovať za vzácnosť. Eduard Antal sa narodil 18. mája 1929 v obci Vidiná pri Lučenci. V roku 1953 ukončil vysokoškolské štúdium a stal sa pedagógom na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Tu sa v roku 1988 stal profesorom. Zúčastnil sa na mnohých kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Spolu s manželkou často vystavoval doma i v niektorých európskych mestách. Jeho diela sú v zbierkach domácich galérií, v súkromných zbierkach, ale i v niektorých zahraničných múzeách. Eduard Antal zomrel 21. novembra 2011 v Bratislave.

 

MARIAN DRUGDA

Návšteva ateliéru, možnosť dotknúť sa objektov, hovoriť s autorom alebo navštíviť jeho výstavu je prvý predpoklad, že začne divák chápať jeho diela, ktoré autor pomenoval „VARIABILITY“. Verím, že i sám Victor Vasarely by ocenil tvorivosť a vynaliezavosť i precíznosť Mariana Drugdu, ktorou sa dá posunúť abstraktné umenie do nespočetných podôb a tvarov. Tu si uvedomím, že umenie nemá hranice a jeho možnosti sú nekonečné ako sám život. Duch hýbe hmotou, pretvára ju, formuje, mení, hrá sa s ňou, ale iba cez živú hmotu – človeka – umelca. Marian Drugda vyštudoval dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u docenta V. Kautmana a ako dizajnér začal pracovať pre Inštitút priemyselného dizajnu v Bratislave. Neskôr učil, pracoval v slobodnom povolaní a od roku 1997 až do dôchodku pedagogicky pôsobil na Fakulte architektúry STU. Usporiadal 23 samostatných výstav doma aj v zahraničí (Paríž, Budapešť, Varšava, Ostrava). Zúčastnil sa približne 170 kolektívnych výstav a tvorivých sympózií v 16 štátoch Európy, Ameriky a Ázie (Francúzsko, Nemecko, Argentína, Brazília, Izrael...). Jeho diela sú v mnohých galériách a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách, Brazílii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Maďarsku... . Ak objekty pod názvom Pocta Vasarelymu budeme meniť a otáčať jednotlivé farebné vrstvy, dospejeme k číslu 768 a každú kompozíciu je ešte možné štyrikrát pootočiť o 90 stupňov. V súčte tým získame až 3072 vizuálnych premien. Marian Drugda žije v Miloslavove pri Bratislave, kde okrem objektov, sôch a dizajnu, sa venuje aj grafike, kresbe a píše poéziu.

 

OREST DUBAY

V dejinách slovenskej výtvarnej kultúry má svoje pevné miesto i dielo národného umelca, profesora Oresta Dubaya, ktorý sa narodil 15. augusta 1919 v dnes už neexistujúcej dedine Veľká Poľana v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Bol najmladším zo siedmich detí. Patril ku generácii umelcov, ktorých začiatky ovplyvnila druhá svetová vojna a formovanie našej spoločnosti krátko po nej. Jeho počiatočnú tvorbu ovplyvňovali učitelia Martin Benka, Maximilán Schurmann , Ján Mudroch a rovesníci Viliam Chmel, Ladislav Guderna, Ernest Zmeták a Alojz Klimo. Vzhľadom na koncepciu našej výstavy upriamili sme sa na grafickú tvorbu šesťdesiatych rokov, kde evidentne dominuje opticky hravá línia, veľký detail a veľkorysé plošné poňatie obrazu. Plocha sa rytmicky pretína líniami evokujúc hĺbku a pohyb. Podobne ako v raných dielach V. Vasarelyho i v grafikách Oresta Dubaya sa čiara stáva horizontom miznúcim v nekonečne, niekedy vlniacim sa morom splývajúcim s oblohou. Vzácne sú grafické listy, kde dominuje rytmická hra čiernej a bielej plochy. V dnešnej dobe, kedy sa často stáva, že mnohí naši klasici sa vytrácajú z povedomia verejnosti, oceňujeme, že sa usporiadala výstava k jeho životnému jubileu v Bratislave a  z iniciatívy Vihorlatského múzea v Humennom, kde autor ešte za svojho života daroval veľkú časť grafickej i maliarskej tvorby, vznikla o Orestovi Dubayovi publikácia. Z čias jeho pôsobenia na VŠVU v Bratislave mu študenti za jeho ľudský prístup a ochotu vždy pomôcť dali meno „Otec“. To hovorí za všetko. Orest Dubay zomrel 2. októbra 2005 v Bratislave.

 

ADAM SZENTPÉTERY

V koncepcii výstavy, kde dominantu tvoria grafické diela Victora Vasarelyho, nemôžu v našom prostredí chýbať diela Adama Szentpéteryho. Autor sa narodil síce o päťdesiat rokov neskôr ako spomínaný svetový predstaviteľ op-artu, ale i v jeho výlučne maliarskej tvorbe prevládajú „štruktúry a iné geometrizmy“.

Autorova túžba po čistej forme a čistej farbe ho priviedla k tomu, že dlhodobo buduje svoj umelecký program na citlivom a precíznom striedaní kruhu, štvorca, trojuholníka, meandra a lomenej línie. Farba jednoznačne podporuje konečný výraz hľadanej harmónie umeleckého diela.

I keď zastúpenie Adama Szentpéteryho na prítomnej výstave je skromné, jeho význam je veľký. Potvrdzujú to tiež slová kurátora rozsiahlej autorskej výstavy Vladimíra Beskida na prelome rokov 2018-2019 v Danubiana Meulesteen Art Museum v Bratislave. V závere katalógu napísal: „Adam Szentpétery tak vytvára vlastnú intelektuálnu esenciu maľby, osobitú polohu geometrickej abstrakcie  a jej prenikavého kódovania v obrazovom poli. To ho radí k výrazným maliarskym zjavom aj v širšom stredoeurópskom kultúrnom kontexte.“ S týmto tvrdením sa dá iba jednoznačne stotožniť. Adam Szentpétery vyštudoval VŠVU v Bratislave. Pedagogicky pôsobí na Fakulte umení TU v Košiciach. Vystavoval doma i v zahraničí, kde získal niekoľko ocenení. Jeho obrazy vlastnia múzeá a galérie na Slovensku, v Maďarsku, Česku, Poľsku, Nemecku, Rumunsku... Žije a tvorí v Rožňave, kde sa v roku 1956 narodil.

 

PETER LEHOCKÝ

Autor patrí k priekopníkom použitia holografického obrazu v slovenskom výtvarnom umení. V roku 1987 začal spolupracovať s odborným pracoviskom ČVUT Praha. Už o rok usporiadal individuálnu výstavu v Trenčíne, kde predstavil kolekciu geometrických hologramov, ktoré neskôr doplnil o niekoľko podobizní svetových maliarov.  Presne o dvadsať rokov putoval do Pittsburghu hologram s portrétom Andyho Warhola ako spomienka na jeho predčasnú smrť.

Minuloročná výstava Petra Lehockého v Budapešti potvrdila, že autorovi nejde iba o technické zdokonalenie abstraktných foriem, ale hlavne o vyjadrenie emočnej nálady, ktorá prioritne vzniká pri tvorbe konkrétneho výtvarného abstraktu.

Vystavené diela na prítomnej výstave predovšetkým pôsobia, akoby sa vyzliekli z iracionálnej geometrie v prospech „roztancovanej“ farebnej harmónie. V hre svetla a farby iba pozorný divák vytuší pôvodný pevný tvar, ktorý bol na počiatku tvorivého procesu a vzniku samotného diela. To platí aj pre kresbu, kde citlivosť a jemnosť línie evokuje pohyb, ktorý sa nedá okamžite zadefinovať, iba postupným pozorovaním vytušiť.

Peter Lehocký (narodený v roku 1944) vyštudoval dizajn na VŠVU v Bratislave. Dlhodobo pedagogicky pôsobil na Katedre dizajnu Fakulty architektúry STU v Bratislave. Zúčastnil sa sochárskych sympózií v Nemecku a Taliansku. Vystavoval doma i v zahraničí. V rokoch 2003 – 2008 bol účastníkom medzinárodných workshopov a výstav v U.S.Steel Košice – Metal Inspiration. Počas svojej umeleckej dráhy realizoval desiatky rozsiahlych svetelných objektov v Čechách a na Slovensku. Venuje sa tvorbe atypických svietidiel pre exteriér i interiér, svetelných objektov, komornej plastike, maľbe a kresbe. Žije v Bratislave a v Trenčíne.

 

VLADIMÍR VAJS

Tvoriť neznamená napodobňovať prírodu, ale sa jej vyrovnať, dokonca ju prekonávať vďaka vynaliezavosti, tvorivosti a nadaniu, ktoré má iba človek.  Tieto slová Victora Vasarelyho sa dajú jednoznačne aplikovať na charakteristiku vystavovaných obrazov Vladimíra Vajsa, ktorý všetky vedomosti, zručnosti a schopnosti v ovládaní digitálnych technológií  bravúrne používa pri tvorbe svojich abstraktných obrazov. Slová „Maľujem počítačom“ posunuli možnosti umenia do novej budúcnosti, ktorú V. Vasarely tušil a očakával. O tom je presvedčený aj východoslovenský výtvarník Vlado Vajs, preto svoj malý triptych venoval pocte tomuto géniovi a kráľovi op-artu.

Jeho geometrická abstrakcia má reálny základ, niekedy príbeh, niekedy autorské poslanie. Námet realizuje zložitou formou vznikajúcou pomocou fotografie, počítača, farebných tlačí prekrývajúcich sa v rôznych polohách a v premyslených kompozičných variáciách. Vajsove obrazy vznikajú syntézou celej škály dômyselne volených farieb, z ktorých vzniknutú matériu vrství do horizontálnych a vertikálnych štruktúr. Tie sa prelínajú a vytvárajú jemné farebné nuansy. Vplyv nových technológií a preferovanie digitálnej techniky jednoznačne prevláda u autora na vyjadrenie dynamického pohybu a vyvolanie ilúzie tretieho rozmeru v obraze. Vladimír Vajs sa narodil v roku 1956. Vyštudoval Katedru estetiky a vied o umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako reklamný grafik a fotograf. Neskôr založil reklamnú firmu WM, v ktorej ako grafik, fotograf, výtvarník a manažér pracuje dodnes. Vystavoval doma i v zahraničí. Žije v Humennom.

Pripravil: kurátor Viktor Jasaň

 

VIDEOREPORTÁŽ: https://www.youtube.com/watch?v=hBPjOAeKwtg

AUDIOREPORTÁŽ: https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/216855/muzeum-vojtecha-lofflera-v-kosiciach-vystavuje-diela-victora-vasarelyho

 

©2020 Múzeum Vojtecha Löfflera | Všeobecné vyhlásenie | Design by SIXNET